next up previous
Next: Vinohradníctvo Up: Karlova Ves Previous: Šport

Osobnosti

 
bw02.jpg František Müller 1866-1929, karloveský richtár približne v rokoch 1918-1926

Rok: asi 1889, Fotografiu zapožičal(a): Božena Wuketichová

ms5-02.jpg Jozef Bohunský - Čierny Pepino 1833 -1946, karloveský richtár v rokoch 1927-1932

Rok: 1927, Fotografiu zapožičal(a): Matúš Šrámek

kk07.jpg Pavol Bohunský, posledný karloveský richtár v r. 1933-1939.

Rok: 1930, Fotografiu zapožičal(a): Karol Kovačovský

hm01.jpg Ján Alexander Čáp(1865-1938) s manž.Antóniou rod. Haaslovou (1872-1950).Narodil sa v Trnave. Bol štyridsať rokov učiteľom a správcom karloveskej ľudovej školy (1884- 1924).Manželia Čápovci vychovali deväť detí. J.A.Čáp je pochovaný na karloveskom cintoríne.

Rok: asi 1915 , Fotografiu zapožičal(a): Helena Malíková

le06.jpg Ferdinand (Ferdiš) Juriga 12.10.1874 - 23.11.1950. Narodil sa v Gbeloch, zomrel v Karlovej Vsi, kde bol aj pochovaný. Jeho telesné pozostatky aj s pomníkom premiestnila bez vedomia rodiny, predstaviteľov a obyvateľov Karlovej Vsi Matica slovenská v roku 1996 na Národný cintorín do Martina. Kňaz v Palárikove , Vajnoroch a Dolnej Strede. V rokoch 1906-1918 poslanec uhorského snemu.. Menom SNR tu 19.10.1918 predniesol prejav v ktorom odmietol právo uhorského snemu hovoriť a čokoľvek podnikať v mene Slovákov. 1918 člen SNR , spoluautor Martinskej deklarácie z 30.10.1918. 1918-1929 posl. NZ za HSĽS. Pre rozpory z A. Hlinkom a V. Tukom v r. 1929 vystúpil z HSĽS. Založil Jurigovu slovenskú stranu ľudovú. Vo voľbách neuspela. Po r. 1930 sa politicky neangažoval, žil vo vlastnom dome v Karlovej Vsi. Tu je po ňom pomenované jedno z nových námestí. Autor publikácií Blahozvestovanie, Kriminálne písma, Blahozvesť kriesenia slov. národa a slov. krajiny a.i., rovnako mnohých novinových článkov v ktorých okrem iného žiadal zrušiť celibát, zaviesť slovenské bohoslužby a voľbu biskupuv a kňazov veriacimi.

Rok: asi 1944, Fotografiu zapožičal(a): Libor Ebringer

fs25.jpg Florian (Floriš)Tománek 1879-1948. Narodil sa v Borskom Petri (dnes súčasť Borského Mikuláša), zomrel v Bratislave. Po štúdiach teológie bol kňazom na Spiši a od r. 1912 v Karlovej Vsi. Od r. 1905 red. Ľudových novín, neskôr zodp. red. Slovenských ľudových novín. Politicky sa začal angažovať v Katolíckej ľudovej strane. Neskôr spoluzakladateľ Slovenskej ľudovej strany. Počas 1.ČSR ako poslanec NZ bol stúpenecon slov. autonomistického programu a A. Hlinku. Neskôr spolu s F. Jurigom odporcom jeho politickej línie, za čo bol v r. 1929 z HSĽS vylúčený. Spoluorganizoval opozičnú Jurigovu slovenskú stranu ľudovú, ktorá po neúspechu vo voľbách v r. 1930 zanikla.. Po r. 1930 sa politicky neangažoval, býval v Karlovej Vsi vo vlastnej vile v Longitáloch. V Karlovej Vsi - Dlhých dieloch je po ňom pomenovaná jedna z ulíc.

Rok: asi 1930, Fotografiu zapožičal(a): František Sternmüller

vt10.jpg Druhý sprava František Čáp 1907-1968, narodil sa v Karlovej Vsi, syn karloveského správcu školy Jána Alexandra Čápa. Pôvodom typograf, člen ilegálnej SNR, predseda ONV v Žiline, gen. riad. Polygrafických závodov na Slovensku, predseda ÚNV v Bratislave v rokoch 1954-1957. Záber je zo sprievodu karloveských družstevníkov pri príležitosti skončenia oberačky.

Rok: asi 1954, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

album07.jpg Učitelia karloveskej ľudovej školy. Stojaci zľava Jaroslav. Fiala-správca školy, p.Kiss, Elena Korneková. V podrepe zľava Jozefa Fialová, Oľga Korneková, p. Valach.

Rok: 1932, Fotografiu zapožičal(a): Ľuba Slobodová

mka01.jpg Anton Kadnár (1909-1945), typograf, rodák z Vysokej pri Morave. S rodinou býval v Karlovej Vsi na hlavnej ulici na prvom poschodí domu Jozefa Ružu. Aktívny organizátor politického, kultúrneho a športového života v Karlovej Vsi. Na jeseň r. 1942 bol ako člen ilegálnej komunistickej strany a za prechovávanie zbraní a streliva pre partizánov uväznený. Po roku väzenia ho prepustili. 4. februára 1945 opäť uväznili. 31.marca 1945, teda štyri dni pred oslobodením bol posledným transportom väzňov z bratislavskej hlavnej stanice prevezený do Mauthausehu, odkiaľ sa nevrátil. Meno Antona Kadnára nesie jedna z ulíc v Bratislave- Krasňanoch a námestie v jeho rodnej obci. Jeho mučenícku smrť, ako aj smrť ďalších karlovešťanov v boji proti fašizmu pripomína pamätná tabuľa na budove kultúrneho strediska v Karlovej Vsi.

Rok: asi 1936, Fotografiu zapožičal(a): Milan Kadnár

vk2-01.jpg Pomoc rakúskym protifašistickým emigrantom po obsadení Rakúska Hitlerom poskytovali aj obyvatelia Karlovej Vsi. Na školskom dvore, pred bytom správcu, zľava p.J. Fiala-správca školy (do r.1939), manželský pár rakúskych emigrantov, Anton Kadnár, p. Fialová, F. M. Komzala (neskôr veľvyslanec ČSSR v Číne a Indii), M.Komzala st., Karol Ruža.

Rok: 1937, Fotografiu zapožičal(a): Viera Komzalová

os01.jpg MUDr. Jaroslav Sumbal, univ. profesor-kardiológ.

Rok: 1950, Fotografiu zapožičal(a): Branislav Sumbal

vm13.jpg Univ. prof. Dr. Konštantín Čársky na oberačke vo svojom karloveskom vinohrade. Vedľa vpravo v šiltovke jeho priateľ, karlovešťan Gusto Marek.

Rok: 1950, Fotografiu zapožičal(a): Vojtech Marek

fh02.jpg František Havránek, narodil sa v Karlovej Vsi v r 1924, syn Viktórie Havránkovej rod. Markovej. Tréner čs. futbalových reprezentantov, ktorí získali na olympiáde v Moskve (1980) zlaté medaily. Tiež tréner Ruchu Chorszow a Zbrojovky Brno. Od r. 1939 žije v Čechách.

Rok: 1985, Fotografiu zapožičal(a): Matúš Šrámek

aku02.jpg Viktor Kubal ( 1923 -1997 ) sa narodil vo Svetom Jure. Bol výtvarníkom, karikaturistom, zakladateľom slovenského kresleného filmu. Vytvoril prvý slovenský animovaný film Studňa lásky na motívy J. Nižňanského. Vrcholom jeho tvorby v tomto žánri sú filmy Zbojník Jurko a Krvavá pani . Od roku 1947 takmer desaťročie býval aj s rodinou v Karlovej Vsi, na prvom poschodí domu, kde na prízemí bol známy hostinec Riviéra

Rok: asi 1983, Fotografiu zapožičal(a): Anna Kubalová

aku01.jpg Z tvorby Viktora Kubala.

Rok: ?, Fotografiu zapožičal(a): Anna Kubalová

 

next up previous
Next: Vinohradníctvo Up: Karlova Ves Previous: Šport
Milos Sramek 2007-03-04