next up previous
Next: Dunaj Up: Karlova Ves Previous: Karlova Ves

Karlova Ves

 
ib06.jpg Kaplnka sv. Jána Nepomuckého z konca 18. storočia, v roku 1935 prestavaná na kostol sv. Michala. Pred kaplnkou bol obecný cintorín, zrušený v 20. rokoch minulého storočia.

Rok: 1920, Fotografiu zapožičal(a): Irena Bohunská

kh03.jpg Kostol sv. Michala vznikol prestavbou kaplnky sv. Jána Nepomuckého v roku 1935.

Rok: asi 1941, Fotografiu zapožičal(a): Karolína Hablovičová

ZVON-m-2.jpg Menší z dvoch zvonov vo veži kostola sv. Michala z roku 1796. Okrem letopočtu A 1796 v dolnej časti, je na zvone v hornej časti text FUDIT IOANN CHRISTELLY POS0NNII. Ide o meno zvonolejára z Bratislavy.

Rok: 2005, Fotografiu zapožičal(a): Anton Sedláček

ZVON-v-5.jpg Väčší z dvoch zvonov vo veži kostola sv. Michala. V r. 1860 ho kostolu darovali Karlovešťania Mathias Lucanic a Franz Müller. (otec F.M. ml. 1866-1929, karloveského richtára) Bol odliaty v dielni Carl Föhr v Bratislave. Na zvone je v dolnej časti text ANGESCHAFT VON MATHIAS LUCANIC UND FRANZ MÜLLER .V hornej časti GEG0SSEN VON CARL FÖHR IN PRESSBURG 1860

Rok: 2005, Fotografiu zapožičal(a): Anton Sedláček

sh-06.jpg Interiér karloveského kostola. Nad oltárom maľba sv.Michala-Archanjela, patróna kostola. Vpravo obraz sv.Floriana, patróna hasičov. Po jeho obvode sú umiestnené na medených plieškoch mená Karlovešťanov, spolkov a inštitúcií, ktorí dobrovoľne prispeli v rokoch 1935-1936 na zakúpenie motorovej striekačky pre karloveských hasičov. Pod obrazom je tabuľka s textom: " K pamiatke posviacky motorovej striekačky dob. hasičov v Karlovej Vsi dňa 9. augusta 1936 " Obraz namaľoval Karlovešťan Rudolf Haulík. Na zábere je pravdepodobne zachytený smútočný obrad zosnulého farára a národovca Ferdiša Jurigu, ktorý zomrel vo svojom karloveskom dome 23.11.1950 a bol pochovaný na karloveskom cintoríne.

Rok: 1950, Fotografiu zapožičal(a): Stanislav Hrda

vt-kv-10b.jpg Ľudová škola po prestavbe v r. 1926. Prvú budovu školy v K. Vsi postavili v r. 1883 . Bola v nej jedna trieda (55,68m.) s predsieňou, sklad a byt učiteľa. Do roku 1900 ju spravovala obec, po tomto termíne bola v štátnej správe ako Štátna rim. kat. ľudová škola . Vpravo od školy je dom Markovcov, vľavo dom Haverlovcov, pred ktorým stojí konštrukcia kolotoča na ručný pohon. El. energia bola do K.Vsi zavedená v r. 1928.

Rok: asi 1927, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

ib01.jpg Horná časť: Hostinec Františka Bohunského, neskôr Antona, potom Štefana (Pištu) na mestskom boku (v Líščom údolí). V 50-tych rokoch viecha JRD. Dolná časť: Hlavná ulica, vľavo stodola Müllerovcov a domy Volárovcov a Homolovcov (Háskových). Vpravo domy Ebringerovcov, Tomekovcov a Müllerovcov.

Rok: 1910, Fotografiu zapožičal(a): Irena Bohunská

lh03.jpg Pohľadnica z Karlovej Vsi.

Rok: asi 1922, Fotografiu zapožičal(a): Edita Pešková-Haverlová

as1.jpg Horná časť K. Vsi (tzv. Dubravské, Grefty,tiež Kutite). Vpravo záhradníctvo Valentová s dymiacim komínom. V strede vzadu vila Dr. Krekuleho.Je tam dodnes, za areálom Základnej školy na Karloveskej ul. 32. Na výšine vľavo dnes stojí reštaurácia Panoráma.

Rok: 1953, Fotografiu zapožičal(a): Aloiz Šafarík

as2.jpg Iný pohľad na hornú časť K. Vsi. V strede domy Šafaríkovcov. Nezastavaná plocha vľavo je lúka "Farárka", kde bola konečná autobusu, ktorý sem premával od päťdesiatych rokov do začiatku výstavby sídlisk od konečnej zastávky električiek v centre K.Vsi..

Rok: 1953, Fotografiu zapožičal(a): Aloiz Šafarík

ls05.jpg Horná časť K. Vsi po bombardovaní? Nie. Začína výstavba sídliska Kútiky. Vľavo dom lesnej správy , ktorý ako štátny objekt vytváraniu predpokladov pre výstavbu búraním odolal a stijí dodnes nad spojkou medzi Lackovou a Suchohradskou ulicou.

Rok: 1965, Fotografiu zapožičal(a): Ladislav Sternmüller

vkl01.jpg Záhradníctvo Valentová a časť K. Vsi nazývaná Dubravské, alebo Grefty. V strede pod lesom je dom maliarskeho majstra Alfréda Lyseho. Stojí dodnes. Vľavo od objektu s komínom dnes stojí kostol sv. Františka.

Rok: asi 1950, Fotografiu zapožičal(a): Viliam Klasa

ml06.jpg Dom stál približne na mieste, kde sú dnes potraviny Food Star, takmer oproti Kostola sv. Františka.

Rok: 1943 , Fotografiu zapožičal(a): Emil Kadnár

mm1.jpg Časť K. Vsi Nad Lúčkami. Parcely vpravo od cesty (smerom na horný koniec) sa nazývali Rovnice, vľavo Ubreksle. ( miestny názov vinohradníckeho záhonu Ober Aixeln) Prvý dom zľava patril Tóthovcom, neskôr Čápovcom, druhý Gazarkovcom, tretí Rosenbergerovým. Druhá žena zľava je Alžbeta Müllerová so synmi Štefanom a Jozefom. Prvá žena zľava je Paula Tóthová.

Rok: 1914, Fotografiu zapožičal(a): Mária Müllerová

vkz0005.jpg Karlova Ves, miesto nazývané Nad Lúčkami. Sprava strechy domov Stranovskovcov, Krištofovičovov, Sedlákovcov, kancelárie JRD. K. Ves, ďalej domy Rosenpergerovcov, Gazarkovcov, Müllerovcov, Alexandra Marciša (bola v ňom malá pletiareň),Biskupičovcov a Karelovcov. ( Porovnaj s fot. vyššie)

Rok: asi 1965, Fotografiu zapožičal(a): Vlado Kozlík

as3.jpg Starodávna vŕba, významné miesto všetkých Karlovešťanov. Tu sa mali na metlách zlietať karloveské a thébenské (devínske) bosorky. Vraj tu kedysi dávno aj strašilo. Kúsok nad vŕbou bola studnička s pitnou vodou, vďaka čomu sa tomuto miestu tiež vravelo "Pri studénky".

Rok: 1953, Fotografiu zapožičal(a): Aloiz Šafarík

ll01.jpg Rapkáči pri starej vŕbe. Cesta vľavo od vŕby viedla do časti nazývanej Žabáre, cesta vpravo na Dubravské (Grefty). V pozadí je dom Iliťových.

Rok: asi 1954, Fotografiu zapožičal(a): Leopold Laznovský

rm01.jpg Časť K. Vsi Nad lúčkami, pod studničkou pri vŕbe. Zľava domy , v tom čase, Jána Smutného, Paidlhauserovcov, Móriczovcov, Ševčíkovcov, celkom vpravo Štefana Bohunského a Kozlíkovcov.

Rok: asi 1934, Fotografiu zapožičal(a): Rudolf Malík

VKZ-hor-konec.jpg Karlova Ves, miesto nazývané Nad Lúčkami, domy v tom čase sprava Ševčíkovcov ( bývali v ňom aj Vilo Macháč a p. Stolár s rodinami), Blahovcov, Pajdlhauserovcov, Jána Žáka, Olivovcov, Hodekovcov , Homolovcov, Macejákovcov a rozostavaný Orthovcov. Za záhradníctvom p. Valentovej ( v tom čase ZARES ) je rozostavaná škola. Horná časť K.Vsi- Grefty je už zbúraná. Na pravom okraji rozostavanej novej cesty v úrovni s domom Hodekovcov stála pod studničkou starodávna vŕba.

Rok: 1965, Fotografiu zapožičal(a): Vlado Kozlík, Anton Sedláček

VKZ-dol-konec.jpg Karlova ves, pohľad z Ubrexlov.

Rok: 1965, Fotografiu zapožičal(a): Vlado Kozlík, Anton Sedláček

vd06.jpg Pravá strana hlavnej ulice nad hostincom Teofila Bohunského. Zhora, dom Rosenpergerovcov v ktorom okrem iných bývala aj dcéra majiteľa bratislavského fotoateliéru "APFEL", nižšie dom Jána Kratochvílu (Macánka). Vedľa domu bol chodník smerujúci pod Rovnice, neskôr povýšený na ulicu s názvom Nad lúčkami. Dom Jána Ružu bol umiestnený ďalej od ulice, preto ho zakrýva dom obchodníka Karola Distlera st.

Rok: 1960, Fotografiu zapožičal(a): Vladimír Distler

vd08.jpg Obchod Karola Distlera st. Sprava majiteľ obchodu, jeho manželka Pavla rod. Kratochvílová, slúžka Marinka, syn Bedrich a Jozef Štelcer.

Rok: 1934, Fotografiu zapožičal(a): Vladimír Distler

mj05.jpg Dom Gazarkovcov (pôvodne patril Jozefovi Kratochvílovi). Istý čas v ňom prevádzkoval mäsiarstvo Anton Gazarek.Vľavo dom Karola Distlera, vpravo Františka Kratochvílu.

Rok: asi 1952, Fotografiu zapožičal(a): Mária Jelemenská

mj04.jpg Dom Martina Kratochvílu, vľavo jeho brata Františka.

Rok: asi 1952, Fotografiu zapožičal(a): Mária Jelemenská

vt-kv-10a.jpg Hostinec Teofila Bohunského z r. 1924. V zadnej časti bola priestranná sála, kde sa konali plesy, zábavy a divadelné predstavenia (po r. 1945 aj boxerské zápasy). Začiatkom 50. rokov bol prebudovaný na zdravotné stredisko.

Rok: asi 1927, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

10-9-1968.jpg Sokolská ulica,ktorá spájala v úrovni konečnej zástavky električiek Vodárenskú ulicu s Líščím údolím. Za plotom vľavo stál dom Stehlíkovcov, vpravo dom bratislavského výrobcu čiapok p. Ogrodníka. Dom v pozadí patril Karolovi Bohunskému. (syn Jozefa Bohunského v poradí 2. karl. richtára) V podrepe regrúti Macháč, Ján Homola, Homola, František Hodek, Oskár Hambálek. Na voze dychovka JRD Karlova Ves.

Rok: 1968, Fotografiu zapožičal(a): Ján Jura

vt-kv-03.jpg Horná časť Vodárenskej ulice. Domy smerom od školy, neskôr MNV (prvý dom zľava) patrili Šrámkovcom, Distlerovcom, Kratochvílovým a Kostolanským.

Rok: 1965, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

mm2front.jpg Zvonica na hlavnej ulici a dom Müllerovcov. Na mieste domu Kostolanských vpravo vzadu bolo neskôr postavené kino Fatra

Rok: 1930, Fotografiu zapožičal(a): Mária Müllerová

vt-kv-04.jpg Kino Fatra na Vodárenskej ulici. Rodina Kostolanských ho postavila v r. 1940.

Rok: asi 1967, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

tk06.jpg Pohľad na stred Vodárenskej ul. z terasy pred kinom Fatra.

Rok: 1968, Fotografiu zapožičal(a): Tibor Kopča

vd13.jpg Obchod Karola Distlera ml. v druhom dome na pravej strane hl. ulice smerom od kostola. Obchod pôvodne patril Krištofovičovcom. Otvorili ho zač. 30-tych rokov. S Annou Distlerovou, rod. Krištofovičovou (manž. K. Distlera ml.) malá Fanka Silovičová.

Rok: 1942, Fotografiu zapožičal(a): Vladimír Distler

ed-02.jpg Svoju prvú pekáreň mal Matej Doubek(1899-1948) asi od roku 1925 v zadnej časti domu na hlavnej ulici, ktorý v tom čase vlastnil Jozef Ruža st. Neskôr, asi v roku 1929 ho predal p.Šághymu, ktorý si v ňom otvoril mäsiarstvo. Na fotografii zľava ? , ? Paulína Fuxová, dcéra Jozefa Ružu s deťmi, ?, Matej Doubek, Anna Buzinkayová rod. Bohunská s vnukom Jožkom Homolom. (zomrel v r.2003)

Rok: asi 1927 , Fotografiu zapožičal(a): Edita Doubková

ed-03.jpg Dom Mateja Doubka na hlavnej ulici postavený asi v roku 1931 v ktorom bola pekáreň a predajňa. Po jeho predčasnej smrti pekárstvo krátky čas viedla jeho manželka Mária za pomoci tovariša Ota Zálehu.V predajni bola neskôr aj opravovňa obuvi. V dome vľavo v tom čase býval karloveský poštový doručovateľ p.Srna, otec akadem. maliara Jozefa Srnu. Dom vpravo patril rodine Homolovcov

Rok: asi1967 , Fotografiu zapožičal(a): Edita Doubková

tk05.jpg Stred Vodárenskej ul. Vpravo dom Kataríny Zouchovej,vedľa Jozefa Kratochvílu. Vľavo pred parkom cesta na karloveský cintorín a do Longitálov.Vpravo cez karloveský potok do Líščieho údolia. Už stoja paneláky na budúcej Segnerovej ul.

Rok: 1968, Fotografiu zapožičal(a): Tibor Kopča

il04.jpg Lyžiari vo vyustení hlbokej cesty v mieste kde sa ešte aj dnes nachádza budova bývalého JRD Karlova Ves. Cesta do Dlhých dielov cez vinohrady, ktorej začiatok bol pri kostole asi po 200 m nad cintorínom prechádzala hlbokým úvozom. (odtiaľ názov hlboká- hluboká cesta. Toto miesto v zime obľubovali karloveskí lyžiari.

Rok: 1954, Fotografiu zapožičal(a): Ivan Lernbecher

vt-kv-02.jpg Dolná časť Vodárenskej ulice oproti hostincu U Fronca. Vpravo potraviny p. Motla, neskôr p. Bartoviča, pred zbúraním koncom 60-tych rokov tam bola Chemodroga. O jeden dom ďalej, vedľa domu Pauly Tóthovej ( nie je vidieť) bola v r. 1940 zriadená nemecká detská škôlka. Pred zbúraním tam býval Dr. Piťo Reinberger, v tom čase karloveský obvodný lekár. Vysoký dom s oblokom vľavo patril Zavadilovcom.

Rok: asi 1958, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

mk01.jpg Hostinec" U Fronca" v dolnej časti hlavnej ulice. Dnes sa na jeho mieste nachádza dom v ktorom je cukráreň Pavla. Piata zľava p.Froncová rod.Vavrincová, siedmy hostinský Andrej ( Andráš ) Fronc, deviata zľava s fľašou vína ich dcéra Amália, vyd.Šurláková.

Rok: 1940, Fotografiu zapožičal(a): Matilda Kompanová

vt-kv-05.jpg Dom farára Ferdiša Jurigu z r. 1930 v dolnej časti hlavnej, nesk. Vodárenskej ulici. V jeho dvornej časti boli nájomné byty. Bývali tam rodiny Emila Baumgatrnera, Františka Bohunského, Haulikovci.

Rok: 1941, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

js02.jpg Dom obuvníckeho majstra Polikarpa Podmajerského (1885-1953) pod vinohradmi s názvom "Slobodné". Vľavo (nie je vidieť) stál dom Schwarcovcov. Vidieť dom karloveského stolárskeho majstra Františka Lechkého.

Rok: 1933, Fotografiu zapožičal(a): Jana Sládeková

vt-kv-01.jpg Karloveský potok Suchá Vydrica. Na ľavej strane je pozemok Jozefa Tótha (Rovnica - tak sa nazývali pozemky v tejto časti chotára). Na pravej strane je pozemok Knopovcov. V pravom hornom rohu "presvitá" poschodový dom Lorencovcov v Líščom údolí, ktorý dodnes stojí.

Rok: asi 1953, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

le10.jpg Korytovanie na prehradenom karloveskom potoku na komci dvora domu Ebringerovcov. Stojaci zľava Klement (Klemino) Kostolanský, Jozef Srna, Jolana Tomková. V korytách zľava Ludvik Bohunský (Cimpino), Libor Ebringer, Vladimír Doubek, Karol Müller, Miroslav Ruža. Karloveský potok mal pomerne malý prietok. Ked sa ale prehradil (zahrazdzil) kameňami a drnmi trávy (žgrencami) voda nad prehradením stúpla a dalo sa celkom dobre člnkovať v korytách na pranie (korytovať).

Rok: 1938, Fotografiu zapožičal(a): Libor Ebringer

bs01.jpg Sánkovačka na "Hávedlovke". Svah medzi vinohradmi v Líščom údolí oproti dnešnej poliklinike. V jeho dolnej časti dnes stojí dom č. 64.

Rok: 1947, Fotografiu zapožičal(a): Branislav Sumbal

vkl04.jpg Hostinec Bohunský, potom viecha JRD v Líščom údolí. Stav pred asanáciou. (porovnaj so siedmou foto v tejto časti)

Rok: asi 1990, Fotografiu zapožičal(a): Viliam Klasa

vt-kv-09.jpg Vahadlová studňa na karloveskom obecnom pasienku (na spasinku).

Rok: 1920, Fotografiu zapožičal(a): Vojto Tóth

jb02.jpg Fotografiu vydal v rámci propagácie svojho hostinca Jozef Ruža. Vpravo hore posedenie v záhrade. Dole Karloveské rameno Dunaja za vodárenskou záhradou, vľavo pohľad po prúde, vpravo proti prúdu.

Rok: asi1927, Fotografiu zapožičal(a): Jana Bohunská

ml02.jpg Dom, v ktorom bol známy hostinec Riviera na začiatku hlavnej ulice pred vodárňou. Postavil ho po 1. sv. vojne Jozef Ruža. V budove bol aj obchod, striedavo mäsiar, lekáreň a iné. Byt na hornom podlaží v čase vyhotovenia záberu obýval známy výtvarník Viktor Kubal s rodinou. Posledná rekonštrukcia celkom zmenila pôvodný vzhľad domu. Dnes je v ňom umiestnená Tatrabanka. Vľavo od vchodu do hostinca stála v 3O-tych rokoch benzínová pumpa. V čase záberu trafika Jána Matoviča. Objekt vľavo nad výkopom je dom Tóthovcov, v ktorom bol dávnejšie aj vodný mlyn, využívajúci vodu karloveského potoka. Fotografiu vyhotovil František Silavecký v r. 1951.

Rok: 1951, Fotografiu zapožičal(a): Mária Levárska

ml04.jpg Pohľad od hostinca Riviera na východnú stranu smerom na Bratislavu. Dom vľavo pri ceste je hostinec " U Slávika", v 3O-tych rokoch obľúbené miesto bratislavskej bohémy. ( Viď. P.Salner a kol. Taká bola Bratislava, str. 140) Dnes, takmer presne na jeho mieste stojí výšková budova Povodia Dunaja. V strede je dom Tóthovcov, vedľa vpravo budova trafostanice vodárne z r.1933. Obidva objekty boli asanované počas budovania električkovej trate do centra Karlovej Vsi. Fotografiu vyhotovil František Silavecký asi v r. 1949.

Rok: 1949, Fotografiu zapožičal(a): Mária Levárska

ml10.jpg Pohľad na rovnaké miesto ako na predchádzajúcej fotografii, ale asi o tri roky neskôr. Konečná električiek po predĺžení trate v r.1950 od predchádzajúcej konečnej "Pri Knaurečke". ( z r. 1929, čo bolo takmer naproti miestu, kde dnes stojí hotel Družba na Botanickej ul. ) V ľavom dolnom rohu vidno nástupište autobusu do Devína. Vpravo dole tieň trafostanice vodárne a dom Tóthovcov. Fotografiu vyhotovil František Silavecký.

Rok: asi1952 , Fotografiu zapožičal(a): Mária Levárska

album02.jpg Konečná stanica električiek do K. Vsi po predĺžení trate v r. 1950. (vpravo neskôr postavili výškovú budovu Povodia Dunaja ) 0bjekt s komínom je bratislavská vodáreň. V budove s radom okien boli byty zamestnancov vodárne.Viacpodlažný objekt celkom vpravo bol trafostanicou vodárne. Začiatkom 50. rokov sa bratislavský ZARES rozhodol vybudovať na karloveskom ramene Dunaja v mieste tzv. Slávikovej lúky plážové kúpalisko. Biely objekt v strede mal slúžiť ako šatne návštevníkov. Ďalej boli vybudované verejné WC a vstupný objekt, kde sa vyberalo vstupné. Zámer ZARESu nevyšiel. Kúpajúci sa jeho zariadenia ignorovali. V polovici 50. rokov budovu šatní získali karloveskí športovci, ktorí ju svojpomocne prebudovali. Vnikla tam telocvičňa, soc. zariadenia, šatne a klubovňa. Objekt využívali pästiari, zápasníci, vzpierači, stolní tenisti a cvičenci zákl. tel. výchovy. Neskôr, po asanácii všetkých vhodných objektov v súvislosti s výstavbou sídlisk v K. Vsi sa tu usporadúvali aj hodové zábavy. Pred objektom vybudovali dve volejbalové ihriská. Karloveskí volejbalisti boli v tomto období účastníkmi bratislavskej mestskej súťaže ( mestskej ligy). Neúnavným organizátorom športového, ale aj kultúrneho života v Karlovej Vsi bol vtedy JUDr. Cyprián Bernát. V ľavom dolnom rohu bol dom rod. Dohnalovcov. ( dnes benzínová pumpa Shell)Na ceste je vidieť autobus, ktorý premával do Devína a na tomto mieste mal konečnú.

Rok: 1953, Fotografiu zapožičal(a): Ľuba Slobodová

album03.jpg Bratislavská mestská vodáreň v Karlovej Vsi, pohľad od dunajského ramena. Zhotoviteľom projektu aj vlastnej stavby bola pražská firma C. Corte a spol. Umiestnenie vodného zdroja na dunajskom ostrove Sihoť, medzi K. Vsou a Devínom navrhol drážďanský stavebný radca Bernhard Sallbach. Slávnostné začatie stavby bolo 25.8.1884. Riadna prevádzka a dodávka vody pre obyvateľstvo Bratislavy začala 1.2.1886. Pôvodne na pohon vodných čerpadiel slúžili parné stroje. Strojové zariadenie vodárne sa postupne modernizovalo, parné čerpadlá v r. 1967 definitívne nahradili elektrické , kedy sa stal zbytočným aj 32.5 m vysoký komín.

Rok: 1935, Fotografiu zapožičal(a): Ľuba Slobodová

album01.jpg Parné vodné čerpadlá v bratislavskej mestskej vodárni v Karlovej Vsi a ich obsluha, strojník Karlovešťan Štefan Ruža.(1895-1972)

Rok: 1935, Fotografiu zapožičal(a): Ľuba Slobodová

album04.jpg Pôvodné zariadenie bratislavskej vodárne pozostávalo zo 7,5m hlbokej studne na ostrove Sihoť, sacieho potrubia do čerpacej stanice v Karlovej Vsi a výtlačného potrubia do vodojemu na Oslom vrchu. ( Mudroňova ul.) V súvislosti s rozširovaním vodovodnej siete v Bratislave bolo potrebné vybudovať ďalšie studne a zmeniť systém čerpania. Na ostrove Sihoť bola v r. 1912 uvedená do prevádzky predčerpávacia stanica s elektrickými čerpadlami. (miestny názov " malá vodáreň") V rovnakom čase bol pod karloveským ramenom Dunaja vybudovaný priechodný tunel s východom na Devínskej ceste s dvoma potrubiami o priemere 350 mm, ktoré vyúsťovali vo vodárni v Karlovej Vsi. Predčerpávacia stanica a tunel s potrubiami sú v prevádzke dodnes. Záber je z marca roku 1940, počas jarného vysokého stavu Dunaja

Rok: 1940, Fotografiu zapožičal(a): Ľuba Slobodová

 

next up previous
Next: Dunaj Up: Karlova Ves Previous: Karlova Ves
Milos Sramek 2007-03-04